Doc. Ing. Jozef Puttera, CSc. sa narodil 16. júla 1961 v Piešťanoch, vyrastal a základnú školu absolvoval v obci Chtelnica. Po skončení základnej školy v r. 1976 nastúpil na odborné učilište TESLA Bratislava, kde sa pripravoval na prácu v Atómovej elektrárni Jaslovské Bohunice a kde v roku 1979 ukončil učebný pomer v profesii mechanik elektronických zariadení. V roku 1980 absolvoval jednoročný maturitný kurz a v r. 1985 absolvoval Vysokú vojenskú technickú školu v Liptovskom Mikuláši, Fakultu protivzdušnej obrany štátu. Po skončení vysokej školy pôsobil v útvare protivzdušnej obrany štátu a v r. 1987 začal interné štúdium vedeckej ašpirantúry. V r.  1991 získal titul kandidát technických vied v odbore vojenská technika, v r. 1996 sa habilitoval na docenta v odbore teoretická elektrotechnika.

V rokoch 1990 až 2004 pedagogicky pôsobil na VVTŠ, následne Vojenskej akadémii, v rôznych pozíciách ako učiteľ, vedúci katedry a prorektor pre vedeckú činnosť, pričom vojenskú kariéru ukončil v r. 2004 v hodnosti podplukovník.

Od roku 2005 pôsobil Jozef Puttera opäť ako učiteľ, vedúci katedry elektroniky a prorektor pre vzdelávanie na Akadémii ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika. V roku 2015 bol prezidentom SR vymenovaný za rektora akadémie a v r. 2019 bol do tejto funkcie vymenovaný druhýkrát prezidentkou SR s účinnosťou do 31. 10. 2023.

Ako pedagóg sa podieľal na príprave študentov v oblasti protilietadlových raketových systémov a v oblasti elektronického prieskumu a elektronického boja. Vedecky sa profiloval ako odborník v oblasti spracovania a analýzy signálov, merania fyzikálnych polí a návrhu analógových a číslicových meracích systémov.

Jozef Puttera má tri deti, dve vnučky a s partnerkou žije v obci Závažná Poruba.

Narodil sa v roku 1972 v Revúcej. Vysokoškolské štúdium začal v roku 1991 na Fakulte elektrotechnickej a stavebnej Vojenskej akadémie v Brne, odbor rádiový prieskum. V roku 1993 pokračoval v štúdiu na Vojenskej akadémii v Liptovskom Mikuláši v špecializácii komunikačné systémy – špeciálne rádiové systémy, ktoré úspešne absolvoval v roku 1996. Doktorandské štúdium vo vednom odbore teoretická elektrotechnika absolvoval obhajobou dizertačnej práce v roku 2003. V rámci celoživotného vzdelávania ukončil kurz General Military English Course v NATO Language Training Centre v Budapešti (2001), Joint Staff Officer Course (2004), NATO Officers Course v NATO School v Oberammergau (2006) a Kurz generálneho štábu na Univerzite obrany v Brne (2019-2020).

Od roku 1991, kedy začal kariéru profesionálneho vojaka, prešiel najnižšími hodnosťami slobodník, desiatnik, čatár a rotný, v roku 1996 bol menovaný do prvej dôstojníckej hodnosti poručík a v súčasnosti zastáva funkciu s hodnosťou plukovník. V rokoch 1996-2004 bol asistentom a odborným asistentom Vojenskej akadémie v Liptovskom Mikuláši a pôsobil na katedre teoretickej elektrotechniky a rádiového prieskumu. V období rokov 1999-2000 bol členom riešiteľského tímu Ministerstva obrany Slovenskej republiky pre výskumné úlohy: „Senzory a senzorové systémy pre meranie fyzikálnych veličín“ a „Zdrojové a kanálové kódovanie signálov“. Od roku 2004 pôsobil ako lektor Centra výcviku a inštruktáže Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika v Liptovskom Mikuláši. V rokoch 2004-2008 bol vedúcim skupiny Vstupného odborného dôstojníckeho kurzu Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika v Liptovskom Mikuláši. V roku 2006 sa ako člen autorského kolektívu podieľal na príprave štúdie realizovateľnosti “Možnosti vyzbrojovania jednotiek elektronického boja a elektronického prieskumu OS SR”. V období rokov 2007-2008 bol členom výskumného tímu projektu AGA pre výskumnú úlohu: „Senzorové systémy v boji proti terorizmu“. V roku 2008 bol ustanovený do funkcie náčelníka oddelenia rádiových systémov Základne mobilných komunikačných a informačných systémov v Ružomberku a súčasne pôsobil ako člen komisie pre vojskové skúšky komunikačného a informačného systému MOKYS OS SR. V rokoch 2008-2010 pôsobil ako náčelník 3. centra v Základni mobilných komunikačných a informačných systémov. V roku 2010 bol vymenovaný do funkcie zástupcu veliteľa základne. V roku 2011 až 2012 bol vyslaný na plnenie úloh na Veliteľstvo EUFOR v Sarajeve do operácie ALTHEA Bosna a Hercegovina ako vedúci starší dôstojník – špecialista a následne pôsobil v roku 2012 ako náčelník oddelenia JVB veliteľstva EUFOR. V roku 2016 bol ustanovený do funkcie riaditeľ Simulačného centra Akadémie ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši, ktoré je pracoviskom pre zabezpečenie počítačmi podporovaných cvičení a výcviku pre simuláciu krízových situácií v oblasti bezpečnosti a krízového manažmentu. V roku 2019 bol ministrom obrany menovaný do funkcie prorektora pre vzdelávanie, v ktorej pôsobí do súčasnosti.

Vo svojej pedagogickej a výskumnej tvorivej činnosti sa podieľa na výskume, vývoji a spracovaní štúdií v oblastiach: elektroniky, vojenského spravodajstva a elektronického boja, senzorov a spracovania číslicových signálov, simulačných technológií a komunikačných a informačných systémov.

Zúčastnil sa riešenia viacerých národných a medzinárodných projektov v oblastiach profesionálneho záujmu. Výsledky výskumu a vývoja publikoval v zborníkoch z medzinárodných a národných vedeckých konferencií na témy senzorov, spracovania signálov a snímania magnetického poľa, prednášal na konferenciách v oblasti mobilných nasaditeľných komunikačných systémov, v oblasti modelovania a simulačných technológií, vykonával pedagogickú činnosť v oblasti teórie elektrických obvodov, signálov a sústav, ako aj číslicového spracovania a analýzy signálov.

Vzdelanie: Vojenské gymnázium, Vysoká vojenská elektrotechnická škola Liptovský Mikuláš, vedecká ašpirantúra, habilitačné štúdium, obhajoba habilitačnej práce v oblasti multikriteriálnych automatizovaných systémov riadenia s využitím fuzzy neurónových sietí, postgraduálne štúdium VAK MO SR Bratislava, Akadémia generálneho štábu pozemných vojsk Španielskeho kráľovstva v Zaragoze, Medzinárodné vzťahy - Universidad Complutese Madrid, Vojenská akadémia Márie Terézie - škola OSN Viedeň, Akadémia kanadských ozbrojených síl pre vojvodcov, špecializovaný praktický vojenský výcvik u elitných jednotiek americkej námornej pechoty USMC v Camp Lejeune, USA, špecializovaný Kurz OSN UN-DPKO v New Yorku, Kurz vlády USA JHOC pre medzinárodné humanitárne organizácie, špecializovaný kurz UN MPAC v New Yorku pre vojenský a policajný diplomatický zbor stálych misií členských.

Kariéra: Veliteľ čaty až po veliteľa práporu/pluku, veliteľ vysokoškolského odboru študentov, zástupca veliteľa kontingentu OS SR na elitnom cvičení americkej námornej pechoty USMC a krajín PfP „Cooperative Osprey 96“, starší technik, neskôr náčelník dvoch technických skupín oddielu protilietadlových raketových komplexov protivzdušnej obrany štátu MO SR, veliteľ tímu medzinárodných pozorovateľov OSN v Angole, Katedra systémov technického zabezpečenia a automatizácie Akadémie ozbrojených síl Liptovský Mikuláš ako odborný asistent, starší učiteľ, vysokoškolský docent, vedúci skupiny Katedry, neskôr prorektor a rektor Akadémie ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši, vedúci starší dôstojník špecialista, riadiaci pracovník odboru vojenskej diplomacie a riadenia Úradov pridelencov obrany SR, riaditeľ Inštitútu vojenskej diplomacie MO SR, vedúci úradu Pridelenia obrany SR na Veľvyslanectvách SR v Španielsku a v Turecku s akreditáciou v Gruzínsku a Iráne, reprezentácia: zástupca vedúceho delegácie SR, národný predstaviteľ Vojenského výboru DHOD MIC NATO HO v Bruseli, člen delegácie SR, národný predstaviteľ Vojenského výboru BOG MIC - NATO HQ v Bruseli, Doayen (El Décano) Asociácie vojenského diplomatického zboru, vojenských diplomatov, krajín akreditovaných v Španielskom Kráľovstve, volený prezident Asociácie úradov pridelencov obrany, krajín akreditovaných v Španielskom kráľovstve, člen Konferencie rektorov a veliteľov vojenských vysokých škôl COC členských krajín NATO. Národný predstaviteľ Kolégia rektorov, veliteľov a náčelníkov vysokých vojenských škôl a akadémií NATO - COC NATO, Člen Kolégia rektorov slovenských vysokých škôl, Člen Vedeckej rady Univerzity obrany v Brne, Česká republika, podpredseda a predseda Vedeckej rady Akadémie ozbrojených síl Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši, Medzinárodný lektor Akadémia generálneho štábu Španielskeho kráľovstva a Univerzity v Zaragoze, Španielsko, generálny riaditeľ sekcie ľudských zdrojov MO SR, Kolégium Ministra obrany SR.

Publikačná činnosť: Aktívne sa zúčastnil viac ako 100 vedeckých konferencií, seminárov a odborných konzultácií v oblasti diplomacie aj vedy doma a v zahraničí, pre MO SR vypracoval viac ako 2 516 odborných diplomatických analýz a viac ako 100 vedeckých článkov a odborných vedeckých publikácií, ktoré geograficky pokrývali niekoľko desiatok krajín EÚ, severnej a južnej Ameriky, Afriky, Ázie, Blízkeho východu a oblasť Stredomoria, vrátane 4 ozbrojených konfliktov OSN a 6 operácií medzinárodného krízového manažmentu v rámci misií OSN a v krízových zónach vo svete.

Členstvo v rôznych združeniach: Aktívny člen americkej akadémie vied v New Yorku, člen konferencie rektorov slovenských vysokých škôl, člen vojenskej rady náčelníka generálneho štábu OS SR, predseda vedeckej rady Akadémie ozbrojených síl, expert NATO HQ Brusel pre vzdelávanie 13 krajín programu DEEP (Afganistan, Arménsko, Azerbajdžan, Chorvátsko, Gruzínsko, Moldava, Mongolsko, Srbsko, Ukrajina, Irak, Kazachstan, Kirgizsko, Mauretánia a Uzbekistan), člen dozornej rady Slovenskej rektorskej konferencie, člen komisie Slovenskej rektorskej konferencie pre šport, Prezident CEFME (Central European Military Education Forum), člen Vedeckej rady vedeckého recenzovaného časopisu Security and Defence, Národnej Univerzity obrany, Varšava, Poľsko, člen Vedeckej rady vedeckého recenzovaného časopisu Acta Scientifica Academiae Ostroviensis, Vysoká škola obchodná vo svätom Ostrovcu, Poľsko, člen Vedeckej rady vedeckého recenzovaného časopisu Politické vedy, Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Narodil sa v roku 1971 v Spišskej Novej Vsi. Po skončení gymnázia v Spišskej Novej Vsi (1986 – 1990) nastúpil na inžinierske štúdium Vojenskej akadémie SNP v Liptovskom Mikuláši, ktoré úspešne ukončil v roku 1995.

Praktické skúsenosti získaval zastávaním funkcií vo Výcvikovej základni vojskovej protivzdušnej obrany v Poprade pri zabezpečení výchovno-vzdelávacieho procesu poddôstojníkov ozbrojených síl technických odborností. Absolvoval špecializovanú prípravu zameranú na vojenský výcvik a všestrannú prípravu poddôstojníkov a práporčíkov organizovanú tímom British Military Advisory Training Team (2000). V rokoch 2001 – 2002 pôsobil v organizačnej štruktúre misie UNFICYP na Cypre. Po návrate pôsobil na odbore pre plánovanie a riadenie operácií Veliteľstva pozemných síl OS SR v Trenčíne. Získané skúsenosti a vedomosti z oblasti komunikačných a informačných systémov odovzdával počas pôsobenia na Centre kariérneho rozvoja Národnej akadémie obrany Andreja Hadika v Liptovskom Mikuláši pri zabezpečovaní kariérneho vzdelávania dôstojníkov OS SR a neskôr ako lektor kurzu International Staff Officer´s Course.

Ukončením doplňujúceho pedagogického štúdia (2005) si rozšíril svoje pedagogické vzdelanie. V roku 2011 úspešne ukončil doktorandské štúdium na Žilinskej univerzite v Žiline. Technické zručnosti a skúsenosti z plánovania a riadenia operácií národného a medzinárodného krízového manažmentu využil pri príprave a realizácií počítačom podporovaných cvičení (Computer Assisted Exercise – CAX). Od roku 2008 riešil úlohy výskumu a vývoja v oblasti modelovania a simulácií krízových situácií ako spoluriešiteľ alebo zodpovedný riešiteľ národných a medzinárodných projektov. Od roku 2011 zastával funkciu riaditeľa Simulačného centra Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši. Služobný pomer profesionálneho vojaka ukončil v roku 2016 a začal pôsobiť ako vysokoškolský pedagóg. Habilitačné konanie v odbore národná a medzinárodná bezpečnosť úspešne ukončil v roku 2020. V roku 2020 bol ministrom obrany menovaný do funkcie prorektora pre vedu, následne v roku 2021 do funkcie prorektora pre kvalitu a rozvoj.

Aktívne sa zúčastňuje národných a medzinárodných cvičení doma aj v zahraničí zameraných na riešenie úloh krízového manažmentu, publikuje odborné články a konferenčné príspevky zaoberajúce sa možnosťami modelovania, simulácií a využívaní CAX, je autorom alebo spoluautorom vedeckých publikácií.

Prorektor pre vojenské veci Ing. Štefan Acsai, narodený 2. februára 1969 v Želiezovciach, absolvoval základnú školu v obci Kukučínov (prvý až štvrtý ročník) a v obci Zbrojníky (piaty až ôsmy ročník). Po absolvovaní ZŠ pokračoval v štúdiu na Vojenskej strednej odbornej škole v Martine, ktorej štúdium v roku 1987 úspešne ukončil maturitnou skúškou. Po absolvovaní štúdia na Vysokej vojenskej škole pozemného vojska vo Vyškove, odbor delostrelecké systémy v roku 1991, nastúpil na funkciu veliteľa palebnej čaty, 64. tankového pluku v Leviciach.

Vo svojej kariére pôsobil na rôznych veliteľských a štábnych funkciách na taktickom stupni až do roku 2016, kedy nastúpil na Generálny štáb OS SR na funkciu náčelníka odboru medzinárodnej vojenskej spolupráce. V rokoch 2017-2018 vykonával funkciu veliteľa NFIU (NATO Force Integration Unit) na Slovensku. V roku 2019 pôsobil na operačnom stupni vo funkcii náčelníka G-7 na Veliteľstve pozemných síl SR. V rokoch 2019-2022 bol vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky do mesta Bydhošť (Poľská republika), kde pracoval pre NATO JFTC (Joint force Training Centre) ako náčelník odboru pre zabezpečenie cvičení. Po návrate z vyslania v Poľskej republike bol zaradený na Generálny štáb OS SR na funkciu náčelník J-7.

Počas svojho pôsobenia v ozbrojených zložkách bol niekoľkokrát nasadený do vojenských misií, a to v Kosove v roku 2002 ako zástupca náčelníka S-3 v 1. čs. prápore KFOR a v roku 2006 ako dôstojník J-3 na veliteľstve KFOR. V roku 2009 pôsobil ako dôstojník palebnej podpory na veliteľstve RC(S) HQ ISAF v Afganistane, v roku 2011 ako veliteľ kontingentu na základni Kandahár a v roku 2013 ako veliteľ poradného tímu MSF SFAT ISAF v provincii Zabul.

V priebehu služby si zvyšoval kvalifikáciu absolvovaním niekoľkých kurzov, a to Kurzu pre nižších dôstojníkov JSOC CEE v roku 2004 a Vyššieho veliteľsko-štábneho kurzu v roku 2012 v Akadémii ozbrojených síl so sídlom v Liptovskom Mikuláši. V roku 2017 absolvoval kurz NDC Senior Course 131 v Ríme (Taliansko).

Dňa 1. apríla 2023 nastúpil na funkciu prorektora pre vojenské veci, ktorú vykonáva dodnes.

V roku 1990 uzavrel manželstvo s Klaudiou Acsaiovou. V tomto manželstve sa narodili dve deti, synovia Štefan a Erik.

Z počítačových zručností ovláda Microsoft Office/Word, Excel, Power Point, Outlook. Okrem materinského jazyka sa dohovorí anglicky, česky a maďarsky slovom a písmom. Je držiteľom vodičského oprávnenia skupín AM, A1 ,A2, A, B1, B, C1, C, T.

Narodil sa v roku 1982 v Dolnom Kubíne. Absolvoval inžinierske štúdium na Akadémii ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika (AOS), odbor manažment vojenských systémov, špecializácia ženijné vojsko (2005) a doktorandské štúdium v odbore obrana a vojenstvo v študijnom programe Bezpečnosť a obrana štátu (2021).

V rokoch 2005 - 2016 pôsobil v Ozbrojených silách Slovenskej republiky na základných veliteľských a štábnych funkciách ako veliteľ čaty, štábny dôstojník, náčelník skupiny a veliteľ roty. Od roku 2016 až do roku 2018 pôsobil ako vedúci starší dôstojník na Medzinárodnom kurze pre štábnych dôstojníkov (ISOC) a od roku 2019 do roku 2020 na oddelení medzinárodných kurzov Centra vzdelávania AOS. Od roku 2020 zastával funkciu asistent a od roku 2022 zastáva funkciu odborný asistent na Katedre vojenskej taktiky a operačného umenia AOS. Nasadený vo viacerých operáciách domáceho krízového manažmentu a medzinárodného krízového manažmentu pod velením NATO a EÚ.

V roku 2020 bol zvolený do funkcie predsedu Akademického senátu AOS. Pôsobí ako člen predsedníctva Rady vysokých škôl SR, Rady pre zabezpečovanie kvality AOS, člen redakčnej rady časopisu „Vojenské reflexie“.

Svoju vedecko-výskumnú činnosť zameriava do oblasti bojového a operačného použitia pozemných síl, ženijného zabezpečenia, reformy bezpečnostného sektoru, hybridnej vojny a operačného umenia. Patrí medzi NATO DEEP expertov pre oblasť taktického a operačného plánovania pre Ukrajinu a pre oblasť zvyšovania úrovne vzdelávania dôstojníkov pre Ukrajinu, Irak a Gruzínsko. Mjr. Ing. Jaroslav Kompan, PhD. je zodpovedný riešiteľ projektu MO SR so zameraním na vojenskú mobilitu a riešiteľ projektov MO SR so zameraním na palebnú podporu, riešiteľ medzinárodného projektu Európskej únie „Interdisciplinary Education and Training on Hybrid Warfare“.

Svoju pedagogickú činnosť zameriava do oblasti ženijného zabezpečenia, operačného a taktického plánovania a zneškodňovania nevybuchnutých výbušných prostriedkov. Pôsobí ako vedúci záverečných prác v prvom aj druhom stupni vysokoškolského štúdia AOS a oponent a konzultant záverečných prác na zahraničných vysokých školách (Česká republika, Rumunsko, Portugalsko). Na výchove a vzdelávaní študentov sa podieľa tiež ako konzultant študentských vedeckých a odborných prác na študentských vedeckých konferenciách. Zúčastnil sa mobilít v rámci programu ERASMUS+ na National Defence Univesity „Carol I“ Bukurešť, Univerzite obrany Brno a War Studies University Varšava.

Publikačná činnosť vo vednom odbore „bezpečnostné vedy“:

• Web of Science ResearcherID: ABC-7757-2021
• ORCID: https://orcid.org/0000-0001-5900-8187
• Researchgate: https://www.researchgate.net/profile/Jaroslav-Kompan

Je ženatý a má 2 synov.