Dňa 15. júna 2026 sa vo Vojenskom výcvikovom priestore Valaškovce uskutočnili bojové ostré streľby mínometnej čaty roty bojovej podpory 21. mechanizovaného práporu. Riadiacim strelieb bol veliteľ roty bojovej podpory kpt. Ing. Andrej Halčišák. Na zamestnaní sa ako odborní pozorovatelia a konzultanti v oblasti palebnej podpory zúčastnili aj pedagógovia Akadémie ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika – pplk. Ing. Michal Vajda, PhD., pplk. Ing. Miroslav Mušinka, PhD. a mjr. Ing. Richard Liška.

Hlavným cieľom strelieb bolo precvičenie činností pri poskytovaní mínometnej palebnej podpory manévrovému prvku. Špecifikom zamestnania bolo využitie bezpilotných vzdušných systémov (UAS) na prieskum cieľov, navádzanie paľby a vyhodnocovanie jej účinku. Joint Fire Observer (JFO) pri plnení svojich úloh úzko spolupracoval s operátormi dronov. Jeden z dvojice nasadených UAS DJI Mavic 3E zabezpečoval prieskum a zisťovanie polohy cieľov, zatiaľ čo druhý bol využívaný počas samotnej paľby na pozorovanie dopadov mín, ich výbuchov a na vyhodnotenie dosiahnutého efektu.

Tento spôsob navádzania pozemnej delostreleckej paľby bol v podmienkach Pozemných síl OS SR použitý vôbec po prvýkrát. Popri hlavných výcvikových cieľoch bolo zámerom overiť aj použiteľnosť metódy zastrieľania s využitím prideleného UAS. Na príprave metodiky sa podieľali aj náčelník odboru plánovania a riadenia operácií 2. mechanizovanej brigády mjr. Ing. Martin Staško a vedúci starší dôstojník oddelenia riadenia operácií npor. Mgr. Silvester Feč. Spoločne pripravili postupy na určovanie polohy cieľov, vyžadovanie palebnej podpory, navádzanie paľby a vyhodnocovanie jej účinkov.

Počas záverečného vyhodnotenia sa účastníci zhodli, že tradičné metódy zastrieľania využívajúce posádku vrtuľníka alebo určovanie odchýlok podľa svetových strán je možné efektívne nahradiť využitím UAS. Kľúčovým predpokladom úspechu však zostáva vysoká úroveň súčinnosti medzi pozorovateľom a operátorom dronu. Pozorovateľ musí disponovať rozsiahlymi skúsenosťami s interpretáciou obrazu z dronu, znalosťou topografie a detailne ovládať postupy vyžadovania, navádzania a vyhodnocovania delostreleckej paľby.

Diskusia sa venovala aj možnostiam ďalšieho rozvoja tejto spôsobilosti. Ako perspektívne riešenie bolo identifikované využitie systému DJI Matrice 30T, ktorý disponuje laserovým diaľkomerom a schopnosťou presného určovania súradníc cieľov. Takýto systém by umožnil využívať metódu „Impact Grid“, ktorá predstavuje pre pozorovateľa a miesto riadenia paľby - rýchlejší, presnejší a efektívnejší spôsob zastrieľania. Za perspektívny bol označený aj princíp združeného pozorovania realizovaného dvojicou UAS. V tomto prípade sa poloha cieľa alebo výbuchu určuje na základe priesečníka pozorovacích smerov z dvoch priestorovo oddelených dronov, čím je možné dosiahnuť vyššiu presnosť lokalizácie aj bez využitia laserového diaľkomera alebo automatizovaných funkcií určovania súradníc.

Riadiaca skupina sa napokon zhodla, že realizované zamestnanie splnilo svoj účel a preukázalo reálne možnosti využitia bezpilotných vzdušných systémov pri navádzaní delostreleckej paľby. Zároveň potvrdilo význam ďalšieho rozvoja tejto problematiky a prínos úzkej spolupráce medzi Akadémiou ozbrojených síl a útvarmi Ozbrojených síl Slovenskej republiky.