Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika
AKTUALITY
  Zoznam akciíí AOS
AKADEMIK
  Spravodajca Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika
AKADEMICKÁ KNIŽNICA
  Online katalóg, knižnično - informačné služby
ŠTRUKTÚRA ŠKOLY
  Rektor, vedecká rada, akademický senát,rektorát, kvestúra, prorektor pre vzdelávanie, prorektor pre vedu a zahraničné vzťahy,katedry
ŠTÚDIUM
  Študijné programy, prijímacie konanie, priebeh vojenskej služby, priebeh štúdia, krátkodobé odborné kurzy, oddelenie vzdelávania
VOĽNÉ PRACOVNÉ MIESTA
  Miesta obsadzované výberovým konaním & miesta obsadzované bez výberového konania
MAJETOK A OBSTARÁVANIE
  Verejné obstarávanie, prebytočný majetok
ZVEREJŇOVANIE INFORMÁCIÍ
  Úradná výveska, spôsoby zverejňovania informácií ...
 Ďalšie linky :
MINISTERSTVO OBRANY
MINISTERSTVO ŠKOLSTVA
ZÁKONY SR
CESTOVNÝ PORIADOK
ŠTUDENTSKÁ RADA VYSOKÝCH ŠKOL
UNIVERZITY
AKREDITAČNÁ KOMISIA
AKADEMICKÁ ASOCIÁCIA
 
 Vyhľadávače:
GOOGLE
ALTAVISTA
LIVE SEARCH
MSN SEARCH
Domov  >> Aktuality

Udelenie medaily „Za rozvoj AOS“ generálporučíkovi Muržicovi

10. decembra 2007 sa v aule Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika konalo slávnostné zhromaždenie Akademickej obce, na ktorom rektor prof. Ján Kurty udelil medailu „Za rozvoj AOS“ zakladateľovi vysokého voj. školstva v Liptove, svojmu predchodcovi na poste náčelníka – rektora Vysokej vojenskej technickej školy v Lipt. Mikuláši v rokoch 1973 - 1987 generálporučíkovi Dr.h.c. Ing. Antonovi Muržicovi. Medaila mu bola udelená za jeho príspevok k rozvoju vojenského vysokoškolského vzdelávania, ktorý priamo ovplyvnil dnešnú kvalitu vzdelávania a vedy na AOS.

Žijúce legenda
             To je asi najvýstižnejšie pomenovanie pre vyznamenaného generálporučíka Antona Muržica. Má nepopierateľnú zásluhu nielen na samotnom vzniku školy, ktorú, ako zvykneme hovoriť, postavil skutočne na zelenej lúke, ale aj na  výraznom rozvoji a pevnom mieste školy medzi vedeckými inštitúciami a vysokými školami – a to nielen  na Slovensku, ale aj v sústave európskych vojenských škôl.   Za čo mu patrí uznanie a vďaka. Akademická obec Akadémie ozbrojených síl mu svoje poďakovanie vyjadrila práve udelením medaily „Za rozvoj“.

Generálporučík v. v., Dr. h. c. Ing. Anton MURŽIC

sa narodil 3. júna 1926 v obci Vrbové, okres Piešťany, kde vo vojnových časoch ukončil miestne gymnázium. Už ako študent sa tesne pred vypuknutím SNP, v lete v roku 1944,  zapojil do odbojovej činnosti. Keď sa Trnava stala na krátky čas súčasťou povstaleckého územia. Tajne prevádzal vojakov a dobrovoľníkov na miesto ich sústredenia na Prašník, neďaleko jeho rodnej obce Vrbové.
             Na svoju vojenskú kariéru sa začal pripravovať hneď po vojne štúdiom na Vojenskej akadémii     v Hraniciach na Morave, ktoré v roku 1947 aj úspešne ukončil. Vzdelanie si neustále doplňoval v kariérnych kurzoch, napríklad Kurz pedagogiky a psychológie v Psárach u Prahy, Aplikačná škola pre veliteľov delostreleckých oddielov Olomouc, Kurz veliteľov pluku Hranice na Morave, Akademický kurz pre vyšších veliteľov Vojenská akadémia Antonína Zápotockého (ďalej VAAZ) Brno. V rokoch 1963 – 1967 absolvoval vysokoškolské štúdium VAAZ Brno a vzdelanie zavŕšil absolvovaním Vyššieho akademického kurzu vo Vojenskej akadémii generálneho štábu v Moskve.
             Pán generál Muržic obetoval celý svoj život pre potreby armády. Svoju bohatú vojenskú kariéru začal ako dôstojník delostreleckej batérie v protitankovom delostreleckom pluku vo Frenštáte pod Radhoštěm. Úspešne vykonával základné a vyššie veliteľské a štábne funkcie v delostreleckých útvaroch v Hodoníne, Jihlave, Rokycanoch, Lešanoch a v Brezne, kde už ako 31 ročný! začal veliť 31. ťažkej delostreleckej brigáde. V roku 1958 bola táto brigáda vyhlásená ako najlepší delostrelecký zväzok Československej armády.
             Napriek pozoruhodným úspechom vo veliteľských funkciách vo vojskách venoval pán generál Muržic najväčšie úsilie organizácii prípravy mladých vojakov. Velil poddôstojníckym školám v Dvoroch u Karlových Varov a Rokycanoch, zakladal Školu dôstojníkov v zálohe raketometného delostrelectva v Liberci. Bol zástupcom veliteľa delostreleckých učilíšť v Hraniciach na Morave a v Liptovskom Mikuláši, ktorému v rokoch 1967 - 1973 aj velil. Stál pri zrode Vojenskej vysokej technickej školy v Liptovskom Mikuláši, o zriadenie ktorej sa významne zaslúžil. V rokoch 1973 – 1987 bol jej veliteľom – rektorom. Po dovŕšení 60-tich rokov v marci 1987 požiadal o uvoľnenie z funkcie a odchod do výslužby.
             Pán generál Muržic bol vždy tam, kde sa dialo niečo nové. Aktívne sa podieľal na preškoľovaní personálu vznikajúcich útvarov raketometného delostrelectva. Raketomet predvádzal aj Etiópskemu cisárovi HAJLE-Selasiemu a Iránskemu šachovi RÉZA Páhlavimu. Od roku 1961 sa zúčastňoval na preškoľovaní  personálu a zavádzaní protilietadlovej raketovej techniky do výzbroje a systému PVOŠ a PVO-PV.
             Požiadavky na zvládnutie novej techniky, skúsenosti z velenia jednotkám, útvarom, zväzku a školám rôzneho druhu ho priviedli k presvedčeniu o potrebe reformovať vojenské školstvo prechodom na vyšší stupeň - vysokoškolský. Túto myšlienku so svojimi spolupracovníkmi presadzoval vo velení Československej ľudovej armády i v branno-bezpečnostnom výbore, ktorého bol dlhodobo členom ako poslanec Federálneho zhromaždenia ČSSR. I jeho zásluhou vydal v roku 1973 prezident ČSSR rozkaz o zriadení vysokých vojenských škôl v posádkach: Vyškov, Žilina, Martin, Liptovský Mikuláš a Košice.
             Vysoká vojenská technická škola v Liptovskom Mikuláši pod velením pána generála Muržica postupne získavala na kvalite a bola uznaná aj v rámci systému vysokých škôl ČSSR. Počas svojho pôsobenia pán generál v prvom rade zabezpečil prílev vysoko kvalifikovaných vedecko-pedagogických pracovníkov, a potom aj zriadenie vlastných školiacich pracovísk na ich prípravu. Pre potreby priemyslu presadil pri vojenskej škole aj štúdium civilného smeru. Krátko po vzniku VVTŠ sa mu podarilo presadiť a vybudovať nový vysokoškolský areál, ktorý sa stal pýchou armády, Slovenska i mesta Liptovský Mikuláš. Presadil aj presťahovanie Vojenského výskumného ústavu elektrotechnického z Prahy do Liptovského Mikuláša. Tieto skutočnosti nemalou mierou ovplyvnili rozvoj mesta a jeho okolia - vyrástol Obchodný dom PRIOR, Dom služieb, Dom kultúry, Posádkový dom armády, výstavba závodu na výrobu laserovej techniky, rozsiahla bytová výstavba.
             Pán generál Muržic bol za svoju prácu viackrát ocenený rezortnými a štátnymi vyznamenaniami:

--          zaslúžilý bojovník proti fašizmu 

-          za službu vlasti

-          za zásluhy o obranu vlasti

-          za vynikajúcu prácu

-          za zásluhy o výstavbu

-          Rad červenej hviezdy a zástavy

-          Rad práce

a veľa iných ocenení. 

     Dňa 11. 9. 1998 mu Vojenská akadémia v Liptovskom Mikuláši udelila čestný titul „Doctor honoris causa“, za zásluhy o rozvoj a významný prínos k rozvoju vojenského školstva a regiónu Liptova.
             Pán generál Muržic sa oženil v roku 1951. Pekné manželstvo prerušila smrť manželky. Vychovali spolu dve dcéry, obidve sú úspešné lekárky. Má štyri vydarené vnúčatá a dve pravnúčatá. Ako vdovec sa opäť oženil a prežíva šťastný, pohody plný rodinný život. V súčasnej dobe si užíva zaslúženého dôchodku, venuje sa svojej najväčšej záľube včeláreniu. Veľmi živo sa zaujíma o dianie v spoločnosti, najmä v ozbrojených silách, ale najviac vo vojenskom školstve, ktoré zostalo jeho srdcovou záležitosťou.

text, foto: -sj-