Liturgické obdobie

V i a n o c e

      Advent
- Latinské slovo advenio – prichádzam;
- advent – prichádzajúci;
- Obdobie prípravy na stretnutie s prichádzajúcim Vykupiteľom.
 
      Adventný veniec
Zhotovoval sa už v 19. storočí. Nápad pochádza od hamburského duchovného Johana Wichlerna. V r. 1860 zavesil vo svojom dome čečinový veniec s 24 sviečkami. Dnes do venca vkladáme štyri sviečky, podľa počtu adventných nedieľ.
 
 
      V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.
      V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili:
      „Sláva Bohu na výsostiach
a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“

      Keď anjeli odišli od nich do neba, pastieri si povedali: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán.“
Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach.
      Nový zákon, evanjelium podľa Lukáša, 2. kapitola, verše 1 – 19;


      Najstaršia zmienka o slávení Ježišovho narodenia - 25. decembra má pôvod v Ríme. Ide o správu z roku 354, ktorá sa objavila v kalendárnych záznamoch Depositio episcoporum et Depositio martyrum.
      Skutočný deň Kristovho narodenia nepoznáme. Dejinno-náboženská hypotéza vychádza z kresťanskej interpretácie rímskeho sviatku narodenia Slnka (Natalis Solis invicti), ktorý sa v Rímskom impériu slávil 25. decembra. Kresťania tento deň interpretovali v kresťanskom duchu. V Depositio martyrum sa uvádza: 25. 12. natus est Christus in Bethlehem Iudeae.“
       Slnko ako Kristus sa znázorňovalo aj na starokresťanských náhrobkoch.
Rímski kresťania sviatok odvádzali z biblických citátov:
Kristus - Slnko spravodlivosti - Sol iustitiae
(Mal 3,20);
Kristus - Svetlo sveta - Lux mundi
(Jn 8,12).
      Z Ríma sa slávenie narodenia Ježiša Krista rozšírilo do Afriky, južnej Itálie a Španielska.


       K vianočnej atmosfére patria betlehemy s jasličkami, postavami svätej rodiny, troch mudrcov, pastierov a anjelov. Prvé drevené jasličky boli postavené už v 7. storočí v bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme. Známe sú jasličky postavené sv. Františkom z Assisi v roku 1223, čo slúžilo k prehĺbeniu rozjímania o tajomstve vtelenia Krista. Jasličky sa rozšírili ako vianočný zvyk po celom vtedajšom kresťanskom svete.

      Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“ Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním. Zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vyzvedal sa od nich, kde sa má narodiť Mesiáš. Oni mu povedali:
„V judejskom Betleheme, lebo tak píše prorok:
- A ty, Betlehem, v judejskej krajine,
nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Judey,
lebo z teba vyjde vojvoda,
ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael.“
       Tu si dal Herodes potajomky zavolal mudrcov a podrobne sa povypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. Potom ich poslal do Betlehema a povedal: „Choďte a dôkladne sa vypytujte na dieťa. Keď ho nájdete, oznámte mi, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť.“
      Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa; hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali. Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. A keď vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny.
      Evanjelium podľa Matúša, 2. kapitola, verš 1-12;

      Betlehemská hviezda

      Niektoré významné udalosti opísané v Biblii je možné konfrontovať s astronomickými výpočtami. Platí to aj o betlehemskej hviezde, ktorú spomína Matúš (Mt 2, 1-12). Nešlo o kométu, ako sa zvykla zobrazovať na betlehemoch. Tak ju prvýkrát namaľoval taliansky maliar Giotto di Bondone (1267-1337), na základe jej zjavu v r. 1301.
       Podľa dobových názorov boli kométy nešťastným znamením, nehodili sa pre ohlásenie radostnej zvesti o narodení Vykupiteľa.


      Väčšina astronómov sa kloní k názoru, ktorý ako prvý vyslovil Johannes Kepler: biblická hviezda je konjunkciou planét.
      V r. 7 pred Kristom došlo až k trojnásobnej (jún, august, december) konjunkcii planét Jupiter a Saturn v súhvezdí Rýb. Mudrci boli zrejme astrológmi. O tomto úkaze zanechali babylonskí mudrci správu aj na hlinenej tabuli, objavenej archeológmi v r. 1925.
      Podľa týchto údajov sa Kristus narodil niekedy o 7 rokov skôr. Roku 532 sa o výpočet dátumu jeho narodenia pokúsil opát rímskeho kláštora Dionysius Exiguus, ale dopustil sa niekoľkých chyb.

      Traja mudrci (králi) – Zjavenie Pána

       Sviatok Zjavenia Pána, ľudovo nazývaný sviatok Troch kráľov je svojim obsahom podobný sviatku Narodenia Pána. Boh sa ľudstvu zjavuje ako človek, ako dieťa. K Dieťaťu prichádzajú jednoduchí pastieri a neskôr aj mudrci, ktorí z postavenia hviezd vyčítajú, že sa v Izraeli narodí veľký kráľ.
      Sviatok Zjavenia Pána je slávnosťou prijatia a uznania Krista. Sprevádzali ho ľudové zvyky. Na kresťanskom Východe sa svätí krstná voda a žehnajú sa rieky.
      V strednej Európe je zvykom požehnávať domy, pričom sa na dvere kriedou píšu písmena C+M+B s uvedením letopočtu. Tri známe písmená G(C)+M+B nie sú začiatočné písmená mien mudrcov - Gašpar, Melichar, Baltazár, ako sa ľudovo traduje. Sú skratkou latinského:
Christus mansionem benedicat
Kristus požehnaj tomuto domu.

 
© KIS AOS 2009                                    Aktualizované 3. 7. 2018